20. marca 2014,
Prečítané 1 263x,
Matúš Valent,
Nezaradené
24.12.1939 Niektorí ľudia sa budia na budík, no ja nie. Každodenne ma budí sen v ktorom sedím nahý na ľade a pomaly mrznem a umieram. To je ranné budenie. V noci to je sen, v ktorom si zlomím nohu, pripochoduje armáda železných mužov v zelených uniformách s jednotným výrazom, tvrdými slovanskými črtami. Hustú čiernu hrivu im zakrýva vojenská čiapka s päťcípou […]
Pokračovanie článku
